"Keď na príklade Nemecka nahradíte funkčnú jadrovú elektráreň novými
obnoviteľnými zdrojmi, to znamená, že všetky tie miliardy ste nemohli
investovať do produktívnej činnosti, lebo len vyrábate elektrinu. Toto
je niečo, čo bude zase brániť Európe v konkurencieschopnosti vo svete."
uviedol analytik INESS Radovan Ďurana. Komentoval, že síce cena plynu v
Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch.
Dodal, že ak energia je tou "krvou", ktorá zabezpečuje chod a produkciu, Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.
Člen predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Peter
Kučera povedal, že s energetickou krízou sa vyrovnali uzatvorením
diverzifikačných kontraktov. Do vypuknutia vojny na Ukrajine mali
uzatvorený len jeden zdrojový kontrakt s ruským Gazpromom, pričom mali
záujem si poistiť dodávky aj z iných zdrojov. "Podarilo sa nám
uzatvoriť diverzifikačné kontrakty so spoločnosťami BP, RWE, Exxon
Mobil, Shell či ENI. Dnes môžeme povedať, že sme na 70 % diverzifikovaní
z ruského kontraktu," spresnil Kučera.
Plyn z ruského kontraktu však podľa Kučeru zatiaľ stále dostávame, čo je
dôvodom, prečo diverzifikácia nie je 100-percentná. Na trhu s plynom je
však podľa neho netypická situácia. "Naplnenosť zásobníkov v Európe
je na obrovských číslach, v Európe okolo 55 %, na Slovensku okolo 60 %,
čo môže byť zároveň signálom, že neistota na trhu pretrváva," uviedol
Kučera. Dodal, že táto situácia naznačuje, že ostatní dodávatelia
kalkujú s tým, že by problém s dodávkami plynu mohol v budúcnosti
nastať.
Riaditeľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) Peter
Dovhun uviedol, že SEPS umožnil v minulom roku pripojenie jednej
gigawatthodiny obnoviteľných zdrojov, no regulácia a pomalá výstavba ich
nábeh brzdí. Ak sa však hovorí o percentách obnoviteľných zdrojov
energie (OZE), je podľa neho potrebné vnímať, že ide o celý energetický
mix aj mimo elektriny, pričom výrobky z fosílnych palív sú len ťažko
nahraditeľné. Upresnil, že v poľnohospodárstve ich potrebujeme na výrobu
hnojív na potraviny, v doprave na pohonné látky, v stavebníctve na
výrobu cementu a asfaltu či v zdravotníctve na rôzne výrobky z plastu.
Dovhun poznamenal, že Slovensko bude v budúcnosti stáť pred dvoma
možnosťami, ako zabezpečiť stabilitu energetickej siete. Prvou bude
nasledovanie nemeckého modelu, teda vytvorenie základu z OZE, napríklad
veternými elektrárňami, a počas energetických špičiek ju dopĺňať
stabilnými zdrojmi energie. Druhý model by bol založený na stabilných
zdrojoch, pričom ich objem by bol doplnený obnoviteľnými zdrojmi. Na
prvý model však treba veľké úložiská elektriny, ktoré by cenu elektriny
výrazne predražili.
Riaditeľ komunikačného oddelenia spoločnosti Slovnaft Anton Molnár
uviedol, že sankcie EÚ sa vzťahujú na ruskú ropu a produkty dovezené z
Ruska, nie však na produkty vyrobené z ruskej ropy mimo EÚ. Výrobky z
Turecka či z Arabského polostrova tak končia na európskom trhu bez
obmedzení, čím ruské sankcie obchádzajú. Slovnaft sa však podľa Molnára
snaží nahrádzať ruskú ropu ropou z celého sveta a vytvoriť si nový ropný
mix. Od marca tohto roku napríklad do bratislavskej rafinérie prúdi
ľahká ropa z Azerbajdžanu.